Cookie je krátky textový súbor, ktorý do prehliadača odosielajú navštívené webové stránky. Súbory cookie sú dôležité. Bez nich by bolo prehliadanie webu oveľa zložitejšie. Cookie nám v žiadnom prípade neposkytujú prístup k vášmu počítaču alebo akýmkoľvek informáciam o Vás, okrem údajov, ktoré budete chcieť zdieľať s nami. Webovým stránkam umožňuje zapamätať si informácie o vašej návšteve, napríklad na ukladanie vašich predvolieb bezpečného vyhľadávania, na výber relevantných reklám, na sledovanie počtu návštevníkov na stránke, na zjednodušenie registrácie do nových služieb a na ochranu vašich údajov. Ďalšia návšteva stránok tak môže prebehnúť ľahšie a môže byť produktívnejšia.
Pri zvládaní svojich každodenných úloh (je jedno, či ide o pracovné, alebo o súkromné) hľadáme svoj optimálny prístup, ktorý by nás priviedol k tomu, že všetko ideálne zvládneme a ešte aj v ideálnom čase. Ak nemáme úloh a povinnosti príliš veľa, tak sa ich väčšinou snažíme držať v hlave. Ak ich však začne pribúdať a hlavne si začíname všímať, že nie len niektoré úlohy nestíhame, ale ešte aj zabúdame, tak siahame po „nejakej“ metóde, ktorá by nám z danej situácie pomohla dostať sa von. Jedno z najčastejších riešení, ktoré od ľudí počúvam a po ktorom rýchlo siahnu, je, že si spravia tzv. TO DO LIST alebo si píšu postupne zoznam úloh. Mnoho ľudí siahne po papieri, kde si ho začne písať, alebo si ich píše na papieriky, či POST-ity, ktoré majú potom polepené okolo svojho pracovného miesta (často na monitore). Nájdu sa ľudia, ktorí to robia precízne a sofistikovane a POST-ity umiestňujú aj na nejakú tabuľu, s ktorou pracujú. Doma to býva často chladnička. Ide o rýchle riešenie, ktoré má svoje výhody, no prináša aj svoje úskalia.
Výhody a nevýhody TO DO LISTU
Určite vám napadlo, že jednou z výhod písania si zoznamu úloh je to, že na ne nezabudneme. To je fakt, ak si píšeme zoznam úloh, kde sa vieme k nemu dostať a pozrieť si ho. Horšie je, ak si zoznam úloh síce napíšeme, no zabudneme, že kde sme ho písali, alebo že sme ho vôbec písali. Ďalšou výhodu je, že nemusíme danú vec držať v hlave. Tým, že sa snažíme zapamätať si všetko, čo máme robiť, to nás neskutočne vyčerpáva a okrem toho nám dokáže uberať od pozornosti iných dôležitých úloh, ktoré potrebujeme urobiť. Ak si nájdeme dobrý systém zaznačenia si podstatných informácií alebo úloh, ku ktorú sa vieme systematicky vrátiť, ušetríme množstvo energie, času a námahy na to, aby sme si niečo zapamätali.
Písanie zoznamu má však aj svoje úskalia a mnoho ľudí, ktorí riešia svoj timemanagement, mi hovorí: „Vieš, ja si aj napíšem zoznam úloh, čo mám robiť no aj tak to nestíham a mám pocit, že mi tam len úlohy pribúdajú, ale nič nemizne.“ A tu sa dostávame k nevýhode zoznamu úloh. Veľa ľudí si píše zoznam úloh, no napíše si veľké úlohy, ktoré ma urobiť. Postupne sa do týchto úloh púšťa, no medzičasom pribúdajú ďalšie. Vzhľadom na to, že miestami potrebujem robiť na niekoľkých úlohách naraz, tak sa celý proces vyškrtania si úloh zo zoznamu predlžuje. Niektoré krátke úlohy rýchlo zmiznú, ale tie dlhodobé tam svietia „nekonečne“ dlho. Nakoniec až tak dlho, že sme z toho frustrovaní. Veľké úlohy pribúdajú, nejaké menšie sa dokončia a predchádzajúce veľké úlohy ešte na zozname sú, lebo nie sú dokončené.
Ako z toho von?
My ľudia sme neskutočne riadení pocitmi. Ak robíme niečo dlhodobo a nevidíme, že by sa to dokončilo, tak máme veľmi zlý pocit a ten nás následne ovplyvňuje v našej práci a samozrejme aj vo výkone či výsledku. Tento pocit nám môže dať takú frustráciu, že sa rozhodneme s vecami skončiť. Naopak, ak vidíme, že sme v daný deň toho stihli veľa (pritom ani nemusí ísť o zásadné veci, stačia aj drobnosti), tak máme z toho veľmi dobrý pocit a máme veľa krát ešte chuť niečo naviac urobiť. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale práca s dobrým pocitom je súčasťou princípov timemanagementu. Ak využijeme tieto naše pocity správne a správnym spôsobom si nastavíme úlohy, tak sa to následne odzrkadlí na našom výkone, či na našej efektivite pri práci.
Ako to vieme využiť vo svoj prospech pri zozname úloh, keď z nich neubúda? Ak už si dáme tú námahu, že si píšeme zoznam úloh, tak to robme dôkladne. Ak ide o veľké úlohy, prípadne náročné úlohy, tak je dobré rozdeliť si ich na menšie, a hlavne nie časovo náročné úlohy. Ideálne, aby sme ich vedeli rozložiť tak, že týchto úloh by sme vedeli urobiť niekoľko v určitý deň alebo vo vyhradený čas (napr. ak máte určené, že sa budete venovať 3 hodiny daným veciam, tak je ideálne rozdeliť si úlohy na pol hodinový alebo hodinový úsek, ak sa to samozrejme dá. Tak spravíte v danom čase 3 až 6 veľkých podúloh – však to dobre znie?:) Týmto spôsobom získame ten pocit, že na veľkých úloha sa pracuje a že nám z nich ubúda a hlavne na konci dňa máme ten dobrý pocit.
Uveďme si k tomu príklad. Predstavte si, že chcete postaviť dom. Ak by si dal človek na TO DO list, že „postaviť dom“, asi by to na ňom bolo dosť dlho. Preto si človek intuitívne rozdelí úlohy na menšie, ako je vybavenie povolení, vybavenie financovania, projektové riešenie atď. Avšak niektoré tieto úlohy sú ešte stále dostatočne veľké a môžu byť časovo náročné a dajú sa rozdeliť na ešte menšie podúlohy. Mohlo by ísť napríklad o nasledovné: zistiť, aké povolenia sú potrebné, zistiť úrady, kde sa povolenia riešia, nájsť a zabezpečiť vhodné tlačivá, vyplniť potrebné tlačivá, odovzdať potrebné tlačivá… Každá z týchto úloh mi zaberie menej ako celá úloha „vybaviť povolenie“ a je možné, že ich aj viac stihnem spraviť naraz počas jedného dňa, no ak stihnem len dve, či len jednu, tak mám jasný prehľad v tom, čo treba ešte urobiť a čo je hotové. A hlavne vidím, že sa v tej úlohe hýbem dopredu a to ma motivuje pokračovať.
Ďalšia vec je, že v mnohých prípadoch sa nám do už do veľkej úlohy nechce, keď vidíme, že by sme ju v daný deň nevedeli dokončiť, tak ju radšej ani nezačneme. Odrádza nás od nej samotná veľkosť úlohy a tým, že je komplexná, tak aj jej náročnosť. Ak máme veľké úlohy rozdelené na menšie podúlohy, ktoré vieme spraviť za krátku chvíľu, tak si v duchu povieme: „veď túto vec ešte urobím.“ Aj keď sa nám nechce, ale vieme, že by sme sa v nej mali posunúť, tak sa do nej pustíme, lebo vieme, že to je niečo menšie a nie je to časovo náročná vec. A niekedy nastane aj situácia, že nás dokončenie jednej malej podúlohy vnútorne tak namotivuje, že sa pustíme ešte do ďalšej, prípadne aj ďalšej.
Nebudem tvrdiť, že toto je jediná metóda, ktorá sa dá použiť. Možno to nie je pre každého úplne ideálny postup pri spracovaní úloh. Každý sme iný a tak každému vyhovuje niečo iné a používa iný prístup pri efektívnom zvládaní úloh. Ak ste však skúšali písať si zoznam úloh a mali ste pocit, že to nie je úplne ono, tak si ho skúste upraviť podľa rady uvedenej vyššie. Budem rád, ak sa o svoje skúsenosti podelíte. Existujú potom ešte aj ďalšie postupy, ktoré môže človek uplatniť, aby to celé malo ešte lepší úžitok, o tom však niekedy nabudúce.