Home office – benefit, či trest

Ak by som tento článok takto pomenoval pred nejakým časom, napr. rok dozadu (v roku 2019), tak by asi nikto nechápal význam a už vôbec to, prečo by mal byť home office trest. Nie je to tak dávno, kedy práca z domu predstavovala výrazný benefit a v pracovných ponukách sa spoločnosti predháňali v tom, koľko dní home office v mesiaci sa ponúka. A ak už mali ľudia k dispozícii túto možnosť, tak si ju  vážili. Štatistiky a prieskumy ukazovali, že ľudia vedeli byť na home office produktívnejší a šťastnejší.

Pomaly prichádza doba, kedy sa bude považovať za benefit ísť pracovať do kancelárie.

To, že home office prináša produktivitu u ľudí, nám ukázala aj korona kríza. Z niečoho, čo sa predtým javilo ako nedosiahnuteľný mýtus, sa zrazu stala bežná súčasť praxe. To, čo kedysi „nešlo“, sa z jedného dňa na druhý zmenilo a veľa ľudí muselo ostať pracovať z domu. Hurá! Konečne sa mohol vytúžený benefit v plnej miere uplatniť  a preukázali sa opäť jeho výhody, už v spomínaných výsledkoch, a tiež tak, že ľudia boli spokojní. Aspoň na chvíľu…

Lenže, ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Aj keby nám servírovali náš najobľúbenejší zákusok každý deň, tak skôr, či neskôr, by sme sa ho prejedli. Nie, že by nám už nechutil, no aby sme ho vedeli užiť, tak by sme si radšej dali od neho nejaký čas odstup. To isté sa pomaly, ale isto, stáva aj s home officeom. Je pravda, že niektorí  ľudia sa vrátili na leto do práce, no veľká časť ľudí ostáva pracovať doma neustále, až do konca zimy. Teraz nám opäť nastal obmedzený stav, a teda home office zas v plnom prúde a nikto si nedokáže trúfnuť povedať, dokedy. U množstva ľudí sa začína diať to, že sa home officeu „prejedli“. Aj keď sa to neodzrkadľuje vo forme výsledkov, dopad začína byť jasný v tom, že ľudia už v tom nie sú až tak šťastní (resp. väčšina to tak vníma).

Prečo to tak je?

Vnímam tri hlavné body:

1.Asi základným bodom je to, že sme sociálne typy. Radi sa socializujeme a potrebujeme veľa krát ľudskú prítomnosť. Aj keď u niekoho je to viac a iného zas menej, máme túto potrebu sociálneho kontaktu vo svojom vnútri. Dovolím si tvrdiť, že niektorým ľuďom už chýba aj ten „otravný“ kolega z práce a byť s ním aspoň chvíľku, by vnímali ako benefit (minimálne v tom, že aké je dobré, že je ďaleko odomňa 😀)

2.Máme potrebu niekam patriť. Naše pracovné zaradenie je určitým druhom našej identity, ktorú máme a vlastníme. Táto identita je výlučne v práci a výlučne v kolektíve ľudí, s ktorými sa či už častejšie, alebo menej často stretávame v práci. Ak sme doma izolovaní, a náš kontakt je len cez email, či nejaké konferenčné hovory, tak sa táto identita vytráca. O to viac, keď vedieme rôzne meetingy a cally v košeli a kravate, ktoré máme zastrčené v trenkách.

3.Potreba vypadnúť z domu. Aj keď asi väčšina z nás berie domov ako útočisko a priestor, kde sa cíti naozaj dobre, tak na druhej strane radi tento priestor opustíme. Už len preto, aby sme sa tam aj radi vrátili. Aj našich rodinných príslušníkov máme radi, no o to viac si to uvedomujeme, keď s nimi nie sme. O to náročnejšie to je, pokiaľ je rodina doma a mať priestor na prácu, na sústredenú prácu, je o to náročnejšia výzva. Deti, ktoré vbehnú do miestnosti a vyšplhajú sa na vás s cieľom „pomôcť vám pri práci“; partner, ktorý vás nutne potrebuje pri riešení „závažných úloh“ tipu napr. „koľko je stupňov vonku?“ alebo „podáš mi záchodový papier?“; či hodená lopta do dverí. To sú veci, ktoré k výkonu práce nepridajú. Ďalšia vec je, že ako vnímavé tvory si jednotlivé miesta spájame s pocitmi, či už s tými dobrými, alebo s tými zlými. Pri práci z domu sa nám môžu niektoré miesta začať spájať viac s prácou ako so súkromím, čo nakoniec nemusí byť pre nás až tak dobré a prospešné. Začne sa vytrácať ten pojem domov, miesto, kde už nepracujem, ale oddychujem.

Čo by mohlo byť riešením

Nemyslím si, že ideálnym riešením je vrátiť sa úplne do starých koľají. Ako sme na začiatku povedali, home office je benefitom a prináša svoje výhody. Ideálnym riešením by mohlo byť kompromisné riešenie. Pred koronou ľudia dostávali benefit mať home office tak v priemere 2 dni v mesiaci. Ako kompromisné riešenie by sa mohlo javiť, mať na výber home office tak 1 až 2 krát týždenne. Predpokladám, že ľudia by si ho vyberali na piatok, kedy má veľa firiem skrátený pracovný čas. Ľudia by chceli byť efektívnejší a stihnúť všetko potrebné ešte vo štvrtok a piatok si nechať na prácu, ktorú zvládnu aj doma. Ušetrili by čas cestovaním do práce a z práce.  Myslím, že sa nájdu firmy, ktoré to nechajú na svojich ľuďoch, a budú im budú dôverovať, že budú zodpovední voči svojej práci a výsledkom, ktoré majú dosiahnuť. Spoločnosti si časom môžu odsledovať výkon a zistia sami, aký spôsob je pre nich najlepší.

Faktom je, že svet asi neostane taký ako predtým. Možno za pätnásť rokov, keď generácia dnešných detí začne pracovať, asi sa bude čudovať, ako sme mohli žiť bez home office, ktorý majú oni neustále k dispozícii. Ich vyjadrenia možno budú: „ A to ste nemali k dispozícii minimálne 6 dní home officeu? To v akom stredoveku ste žili?“

Nech to dopadne akokoľvek, verím, že spoločnosti budú hľadať stále viac modelov práce, kde ľudia budú nie len produktívnejší, ale aj šťastní.